Karol Kalinský je známý fotograf, a je výborný. Jeho objev takto okomentoval...
V karpatskej divočine sa ešte odohrávajú dych berúce príbehy, a my ich
stále môžeme s pokorou čítať.
V tomto prípade vlky ulovili ohromného karpatského jeleňa, s dĺžkou
parohov viac ako meter a štvrť. Je dosť možné že na Slovensku sa podobne
veľký jeleň už ani nenájde.
Niekto by možno mohol vlky viniť, že lovia, takéto kapitálne trofeje, ktoré by inak zdobili stenu poľovníckej izby...
lenže ..
Jeleň prežil celý život v jednom z karpatských pralesov, ako
neoddeliteľná súčasť tamojšej divočiny. A vlky? Mali za tých 15, a možno
aj viac rokov života tohto jeleňa nepochybne tisíce príležitostí uloviť
ho. Urobili tak až teraz, keď mu pravdepodobne vek alebo zhoršené
zdravie ubrali na sile. Postarali sa tak, aby ani po jeho smrti nič
nevyšlo navnivoč. Jeleň sa ako potrava šeliem znovu vrátil do kolobehu
živín jedľovo-bukového pralesa.
Skonal presne na tom istom mieste, kde sme už v minulosti, počas
filmovania Vlčích hôr často nachádzali vlčie úlovky.. A rovnako ako tie
predošlé spred viac ako desiatich rokov, aj jeho majestátna trofej
zostala tam, kde ju vlky a medvede zanechali.
Odohrala sa tu jedna z nespočtu odvekých drám medzi predátorom a
korisťou. Blízko rokliny, na skrytom, pre vlky strategickom mieste,
akých som za život objavil možno päť. V divokom pralese, ktorý sa ako
jednu zo štyroch lokalít v Bieszczadskom národnom parku v Poľsku len
celkom nedávno podarilo zapísať na zoznam pralesov UNESCO.
Som presvedčený, že ak má niekto na takéto trofeje z divočiny nárok, tak
sú to práve vlky, ktoré sa na tieto, pre ne kultové miesta pravidelne
vracajú. Robia tak, aby si označkovali svoj úlovok a možno aj
pripomenuli úspešný a vzrušujúci lov, ktorý svorke, ale aj medveďom,
krkavcom, líškam a orlom zabezpečil kráľovskú hostinu minimálne na dva
týždne.
A nám ponúkol možnosť nahliadnuť do ich prirodzeného, ešte stále
divokého a slobodného sveta.
KAROL KALINSKÝ
FOTOGRAF